Takmer v každej časti sveta existujú mýty a povery ohľadom pôrodu. Niekde sú výrazné, inde sú skôr nenápadné, tradované generáciami či dané kultúrnymi zvyklosťami. Napríklad v niektorých častiach Mexika nesmú ženy týždeň pred termínom pôrodu vychádzať z domu, ani k nim nesmie nikto vojsť okrem pôrodnej asistentky či matky tehotnej. Má to zabrániť vniknutiu zlých duchov do domu. Inde sa zas verí, že počas tehotenstva a pôrodu sa telo rozostúpi a uniká z neho energia. Preto sa po pôrode musí telo opäť stiahnuť a uzavrieť, aby si mohla čerstvá mamička energiu uchovať. Ako toto súvisí so situáciou u nás?

Aj u nás existujú mýty, ktoré majú síce iný charakter, ale sú pevne zakorenené v mysliach ľudí. Jedným z najviac zakoreneným mýtom je, že odborní poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti najlepšie vedia ako sa rodička cíti, ako má práve v danom momente dýchať, akú polohu má udržať, skrátka čo je pre ňu najlepšie a ako rodiacu ženu zvládnuť. Áno, určitemajú skúsenosti, ktoré im nemôžeme odopierať. Taktiež majú vedomosti, ktoré sú potrebné na výkon svojho povolania. Avšak jedine vtedy môžu byť pre ženu jednoznačným prínosom, ak ju budú považovať ako psycho-fyzickú jednotu, ako unikát, ktorý je neopakovateľný a tak ku každej žene pristupovať ako k osobitému jednotlivcovi, nie paušálne „podľa štandardných postupov“. Je dôležité aby ju rešpektovali a počúvali jej potreby (aj tie nevyslovené) a adekvátne na ne reagovali. Medzinárodná konfederácia pôrodných asistentiek (ICE) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) špecifikovali odbor pôrodná asistentka. Jeden z bodov, ktorý špecifikuje prácu pôrodnej asistentky hovorí: „Pôrodná asistentka je advokátom tých, ktorí nemajú možnosť ozvať sa, alebo tých, ktroých hlas pri presadzovaní vlastných práv je príliš slabý.“ Táto medzinárodná koncepcia obsahuje mnoho ďaľších bodov. Vo väčšine krajín sú mnohé z nich akceptované a praktikované. Ak sa pozrieme do histórie, pôrodné asistentky bývali a v mnohých štátoch stále sú najbližším partnerom žien vo chvíli takej krehkej, akou pôrod bezpochýb je. Bolo by dobré, aby si mamičky na ihriskách namiesto hororových príbehov z pôrodu rozprávali o tom, ako spomínajú na krásny a pozitívne emotívny pôrod aj vďaka zdravotníckemu personálu vrátane pôrodnej asistentky.

Súčasná situácia pôrodných asistentiek v SR

V poslednom čase prebiehajú stále častejšie a ostrejšie diskusie o tom, kto je pôrodná asistentka, aké je jej poslanie v spoločnosti a aké sú jej kompetencie, čo by mala robiť a čo nesmie, nakoľko má byť samostatná a nakoľko sa líši od svojich zahraničných kolegýň. Diskutujúce pôrodné asistentky, diskutujúci lekári, médiá, diskutuje sa aj na ministerskej pôde. Všetci diskutujúci sa oháňajú právami a zákonmi, ale len tak, aby boli k prospechu tej strane, ku ktorej diskutujúci patrí. Ešte donedávna bol spor o to, či má byť za pôrodnú asistentku považovaná ženská sestra, ktorá dlhé roky pracuje na gynekologickom oddelení a s pôrodníctvom samotným sa do kontaktu v praxi nedostáva. Postupne diskusia dozrela a zvrtla sa na stanovenie kompetencií. Spory sa týkali činností, ktoré pôrodné asistentky v iných zemiach vykonávajú automaticky, avšak u nás sa diskutovalo, ktoré činnosti majú alebo nemajú slovenské pôrodné asistentky vykonávať. Postupom času sa do istej miery aj tento bod ujasnil a otvoril sa priestor pre diskusiu o mieste výkonu činností a miere samostatnosti. Na túto tému sa vedie prudká diskusia a dodnes to nie je na zákonodarnej pôde.

Skúsme byť trochu optimistickí a verme, predpokladajme, že spor na zákonodarnej pôde dopadne k prospechu tých pôrodných asistentiek, ktoré hlasno volajú po autonómii svojho povolania odboru pôrodnej asistentky. Tieto asistentky zastávajú názor, že pôrodná asistentka by sa mala samostatne starať o ženu behom tehotenstva, viesť samostatne fyziologický pôrod a postarať sa o ženu a dieťa v šestonedelí. Výsledkom takéhoto víťazstva by však bolo, že by pôrodné asistentky mali vykonávať svoju prácu nezávisle od ordinácie lekára, bez jeho dozoru, plne na svoju zodpovednosť. Momentálny stav je taký, že za pôrodnou asistentkou stále niekto stojí, z každého kroku, ktorý vo svojej práci vykoná sa musí niekomu zodpovedať.

Ak dôjde v súčasnej dobe k debate o tom, kde pracuje pôrodná asistentka, všetky strany sa zhodnú na tom, že pracuje v pôrodnici, v ordinácii gynekológa, v poradniach. Ak dôjde k debate o tom, čo vykonáva pôrodná asistentka, bude zhoda panovať v činnostiach, ktoré sa vykonávajú v pôrodniciach. Čo sa týka starostlivosti mimo pôrodnice, bude zhoda v starostlivosti pred pôrodom (predpôrodná príprava, cvičenie pre tehotné a pod) a v dobe popôrodnej (obdobie šestonedelia, cvičenie šestonedieľok a pod). Doterajšia zhoda však končí v momente, ak sa zvrtne diskusia na starostlivosť počas pôrodu a aktívnu podporu fyziologického pôrodného procesu. Veď koľko kolegýň (pôrodných asistentiek) je ochotných nahovoriť budúcej mamičke, že ak „si neľahnete na postel na chrbát, tak neporodíte, pretože pôrod nepôjde“, alebo by bolo dokonca ochotných zvýšiť hlas, pretože „ak teraz poriadne nezatlačíte, tak neporodíte!“. V takejto chvíli pôrodné asistentky nie sú advokátmi rodiacich žien, ale zabehnutého systému, ktorý smeruje k posilneniu rutinných postupov. Cieľom práce pôrodnej asistentky by mala byť aktívna podpora všetkého zdravého, čo sa týka tehotenstva,  pôrodu, šestonedelia a snaha neinvazívnym spôsobom napraviť to, čo má sklon pokaziť sa. Pôrodná asistentka má byť tým, za kým sa chodí tehotná žena ísť s dôverou poradiť, mala by byť „pôrodnou mamou“, novej, rodiacej sa maminke. Mala by vedieť vypočuť všetky jej priania, úzkosti, obavy a dokázať jej poradiť tak, aby to bolo v prospech rodiacej ženy, v prospech prirodzeného pôrodného procesu. Pôrodná asistentka by mala ostať ochrancom a zástancom tehotnej či rodiacej ženy. Mala by podporovať a chrániť prirodzený pôrodný proces. Pôrodná asistentka by mala mať na mysli, že je tu práve pre nastávajúcu mamičku o ktorú sa stará a chrániť ju pred všetkým, čo ju pred sústredením sa na pôrod vyrušuje (rutinné postupy v nemocniciach, hlučné správanie sa personálu a pod.)

Samostatnosť?

Aj keď sa to môže zdať nepravdepodobné, je rozdiel medzi pôrodnou asistentkou pracujúcou na v nemocnici alebo ambulancii lekáraa pôrodnou asistentkou pracujúcou skutočne samostatne, tzn. „na vlastné IČO“, čiže bez uzatvoreného pracovného pomeru. Nie každý má odvahu sa do takejto práce pustiť, vziať plnú zodpovednosť a ťažobu administratívy s tým spojenú na svoje plecia. Koľko je takých pôrodných asistentiek v Slovenskej republike?

Ak sa budeme rozprávať o vzdelávaní pôrodných asistentiek, s istotou sa ozve mnoho hlasov, že naše vzdelanie je stále na vyššej úrovni, že pôrodné asistentky v nemocniciach majú „dostatok priestoru mať voľnú ruku (samostatnosť). Dokonca, že je úplne bežné že šijú, samostatne odvádzajú fyziologické pôrody a lekár príde „až potom“.

Prečo je ale také malé množstvo pôrodných asistentiek, ktoré sú schopné a ochotné viesť starostlivosť o ženy mimo pôrodnice nielen počas tehotenstva, pôrodu a popôrodnom období? Pritom dopyt po nich stúpa. Čo, alebo kto im v tom bráni? Zákony? Lekári? Poisťovne? Kto?

Osobný strach

V pracovnom pomere (nemocnici, ambulancii lekára) máte vždy niekoho za chrbtom. Taktiež máte istotu mesačného príjmu. Nemusíte sa starať o prísun klientov. Počas pôrodu sa môže čokoľvek zvrtnúť, ale pokiaľ sa nejedná o vážne ublíženie na zdraví, alebo horšie, je osoba potrestaná znížením platu alebo preradením na iné pracovisko. Zo svojich krokov, či už úspešných, alebo menej úspešných sa zodpovedáte svojmu nadriadenému. Jeho presvedčením sú vedené kroky, ktoré v prxi používate, slová ktoré používate, postoje, ktoré zaujímate… Jeho spokojnosťou je do istej miery formovaný aj váš plat. Či si to priznáte, alebo nie, nad všetkým čo v zamestnaní vykonáte sa vznáša oblak strachu, že pokiaľ sa nebudete držať toho, čo nadriadený nariadil, nejakým spôsobom vás potrestá. Napríklad vám zníži odmeny, preradí vás na iné pracovisko, alebo vás prepustí… Pokiaľ ale nie ste zamestnancom, ale človekom „na voľnej nohe“, tento strach opadá.

Avšak je tu iný strach. Živí sa inými nepríjemnosťami a vychádza z inej hĺbky. Tento typ strachu je posilnený otázkami: dokážem sa vždy správne rozhodnúť? Ak áno, budú sa druhí správať tak, aby moje správne rozhodnutie nebolo marené ich odmietavým postojom, prípadne nekomunikáciou? Pokiaľ by nastala určitá neodvratiteľná situácia (môže sa stať kedykoľvek, kdekoľvek, nedá sa jej predísť), dokážem sa s ňou vyrovnať? Inými slovami – mám dostatočné množstvo takých informácií, vedomostí, zručností a schopností, ktoré posilňujú moju istotu? Mám sa na koho obrátiť v prípade potreby konzultácie, osobu na koho môžem smerovať žiadosť o priateľskú radu, dokonca pomoc? Práve nedostatok informácií, schopností či praxe je živná pôda pre vznik strachu. A k nim stará známa nedôvera v seba samého.

Pokiaľ by ste chceli prestať byť zamestnancom a ísť „na vlastnú päsť, je tu daľšia okolnosť, ktorá je živnou pôdou pre posilnenie strachu – nutnosť od základov zmeniť pracovné návyky. Zmeniť prístup k tehotným, rodiacim ženám a šestonedieľkam. Starostlivosť mimo pôrodnice má úplne iné pravidlá oproti starostlivosti poskytovanej v nemocnici. Pre niekoho znamená nevyhnutnosť zmeny prístupu a taktiež nutnosť vydať obrovské množstvo energie. Vybočiť zo zabehnutých koľají býva mnohokrát veľmi ťažké. To dá veľa práce.A práve nechuť meniť všetko zabehnuté alebo naučené je verným podporovateľom a sprievodcom strachu.

Ktorý z týchto dvoch strachov je silnejší? Ktorá cesta je pre „samostatné“ pôrodné asistentky u nás, Slovenskej republike jednoduchšia?

Ponúka sa otázka. Pokiaľ by všetko dopadlo ako má a pôrodná asistencia v SR by bola aj kompetentými miestami uznaná ako autonómna profesia so všetkými právami n samostatnosť pôrodných asistentiek, kto bude vykonávať samostatnú prácu mimo pôrodnice? Koľko pôrodných asistentiek je ochotných vyjsť so všetkými právami v ústrety prianiam žien a pomôcť im vytvoriť „útulné, hýčkajúce“ prostredie v pôrodnici? Koľko z nich je ochotných postaviť sa odhodlane na stranu ženy a povedať vľúdne, ale odhodlane: „…lenže tá pani si to praje!“ Máme dostatok odhodlaných pôrodných asistentiek s vlastnej zodpovednosti a ktoré dostatočnými znalosťami a umením „byť pôrodnou asistentkou“, ktoré dokážu prekonať svoj vlastný strach zo slobody, samostatnosti a vlastnej zodpovednosti, a ktoré budú šíriť profesionálnu česť a plniť ciele pôrodných asistentiek? Čo okrem slov môžu urobiť v praxi v najbližšej dobe inštitúcia zastrešujúca pôrodné asistentky pre to, aby sa počty tých odhodlaných zvýšili? Ak by ste chceli nahliadnuť hlbšie do problematiky zdravotníckych pracovníkov, tá je špecifikovaná v zákone č. 578/2004 Z. z.Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Čo si želajú ženy?

S prístupom informácií v posledných rokoch si ženy čím ďalej, tým viac uvedomujú svoju úlohu v procese pôrodu. Stále viac sú si vedomé, že nie sú len bábkou vo vedľajšej úlohe, ale že sú hlavné hrdinky. Tak, ako sa niektorí divadelní a filmoví herci pridŕžajú vedenia režiséra a sú s touto úlohou spokojní, iní naopak svoje postavy skutočne aktívne vytvárajú, tak aj niektoré rodičky sa bey námietok zaraďujú do systému a sú spokojné, zatiaľ čo iným systém nevyhovuje, a preto sa ho snažia aktívne zmeniť. Stále viac žien premýšľa o tom, ako bude prebiehať pôrod ich dieťatka, kde bude prebiehať, s kým bude prebiehať, aká bude atmosféra a pod. Zvyšuje sa počet žien ktoré uprednostňujú súkromie, pokoj, ticho, prípadne tlmené zvuky, teplo…

Hradenie služieb

Sú služby pôrodných asistentiek hradené zdravotnou poisťovňou? Zdravotné poisťovne sa správajú skôr ako nemocenské poisťovne, tzn. akoby ich služby boli určené výhradne chorým. Lenže pôrodné asistentky sú odborníčky na fyziologické tehotenstvo a fyziologický, nekomplikovaný pôrod. Podporujú zdravie v období tehotenstva, pôrodu a šestonedelia. A tak sa voči nim stavajú poisťovne väčšinou odmietavo. Jedinou poisťovňou, ktorá prepláca čiastočne nejaké služby je poisťovňa Union.  A tak, i keď je to smutné, služby pôrodných asistentiek hradia klientky priamou platbou. Oficiálny cenník neexistuje, ceny sú zmluvné. No veríme že raz…