To, že pri pôrode zažijete bolesť, viete už iste od dávna. Dnes máme k dispozícii vedecké výskumy, ktoré hovoria, že čím viac informácií o pôrode, a najmä o obávanej bolesti máte, tým lepšie sa môžete pripraviť na jej zvládnutie. Okrem edukácie na špeciálnych predpôrodných kurzoch, je však dôležité aj vaše osobné nastavenie, psychická príprava a spokojnosť s nemocničným prostredím i personálom, ktoré si vyberiete.
Pôrodná bolesť je komplexná a vždy subjektívna reakcia, spôsobuje ju kontrakčná činnosť maternice, ktorá vypudzuje plod. Tlak bábätka pôsobí na mäkké a tvrdé pôrodné cesty a takto vznikajú drobné mikrotraumy. Z časového hľadiska ide o bolesť akútnu. Môžete ju vnímať ako súčasť zrodenia, ako pozitívnu silu, alebo ako nevyhnutné utrpenie, závisí na vašom osobnom nastavení. Mnoho žien v našej spoločnosti pôrod vníma ako vrcholný test ženstva, osobnej kompetencie a prvý krok k materstvu.
Strach z pôrodnej bolesti súvisí s všeobecným strachom z bolesti v iných situáciách. Môže byť primárny, napríklad u prvorodičiek, alebo sekundárny, ako výsledok predchádzajúcich nepríjemných skúseností. Strach z pôrodných bolestí priznáva polovica všetkých tehotných. Iracionálnym strachom trpí približne 6 – 10 % žien.
Bolesť počas jednotlivých pôrodných dôb sa mení
Prvá doba pôrodná začína pravidelnými kontrakciami maternice, ktoré majú na krček maternice otvárací efekt. Počas nej sa strieda latentná fáza so slabšími a často nepravidelnými kontrakciami s aktívnou fázou so silnými, pravidelnými kontrakciami. Stanoviť priemernú dĺžku prvej doby pôrodnej je ťažké, pretože sa nedá jednoznačne určiť jej začiatok a tiež preto, lebo veľká časť pôrodov prebieha medikamentózne. S postupným rozvojom lekárskeho vedenia pôrodu sa jeho dĺžka skracuje, v 19 storočí to bolo ešte od 50 hodín, po dnešných 6 – 7 hodín.
Počas prvej doby pôrodnej je bolesť viscerálna, tupá. Je spôsobená vplyvom zvyšujúceho sa maternicového tlaku, rozpínaním väzov a tlakom na krček maternice. Postup hlavičky plodu do panvy ku koncu prvej doby pôrodnej vyvoláva zväčšovanie intenzity bolesti. V neskorej fáze prichádza bolesť kontrakcií stále častejšie.
Druhá doba pôrodná končí vypudením plodu. Počas nej postupuje bábätko dolu pôrodnými cestami. Biomechanika ľudského pôrodu je, v porovnaní s inými cicavcami, dosť komplikovaná, čo súvisí s napätými pomermi medzi priepustnosťou panvy (ktorá je vplyvom vzpriamenej polohy plochá) a veľkosťou hlavičky (ktorá je vplyvom rozvoja čelných lalokov mozgu veľká). Počas zostupu tak musí hlavička vykonávať rotáciu. Druhá doba pôrodná trvá u prvorodičiek 5 – 20 minút. Typická bolesť je somatická, ostrá a pramení z tlaku na panvové dno, pošvu a perineum. Plod zostupuje smerom k pošvovému vchodu a celý pošvový kanál sa rozpína. Konečný prienik hlavičky cez úsek strednej panvy spôsobí rozpínanie a roztiahnutie tkaniva strednej a spodnej pošvy a rozšírenie pošvového vchodu.
Tretia doba pôrodná začína narodením dieťaťa a končí pôrodom placenty a pôrodných obalov. Trvá 5 – 30 minút. Po pôrode bábätka prichádza pre väčšinu žien úľava od bolesti, mierna bolesť však môže opäť prísť pred a počas pôrodu placenty a jej vypudenia. Po pôrode placenty si opäť môžete trochu oddýchnuť.
Popôrodná doba, ktorej sa niekedy hovorí aj štvrtá doba pôrodná, je obdobie prvých dvoch hodín po skončení pôrodu. Ženy obvykle bolesť necítia, no bolestivo môžu vnímať ošetrovanie popôrodných zranení.
K bolesti sa inak staviame v Európe a inak v Amerike
Prežívanie bolesti počas pôrodu je individuálne. So zvýšenou intenzitou bolesti všeobecne súvisí prvý pôrod ženy, nižší vek i vzdelanie, strach z bolesti, necitlivý prístup personálu, ignorovanie potrieb žien počas pôrodu a nevyriešené psychologické problémy. Odborníci sa zhodujú v tom, že subjektívnemu pocitu nižšej intenzity bolesti pomôže najmä, ak navštevujete predpôrodné kurzy, ďalej vyšší socioekonomický status rodičky, vzdelanie i vek, prianie rodičky dojčiť, opora a citlivý prístup zdravotníkov a bezpečné prostredie.
Pri vnímaní bolesti zohráva svoju rolu aj prostredie a kultúra. To, či prostredie, v ktorom bude budúca maminka rodiť považuje za bezpečné, súvisí s jej osobnosťou, obvyklými spôsobmi prežívania sociálnych vzťahov, spôsobom komunikácie, ďalej so spôsobom vedenia pôrodov v danej zemi, s kvalitou opory od zdravotníkov, s ich názorom na to, či a ako tíšiť bolesť počas pôrodu a v neposlednom rade aj s ekonomickou vyspelosťou zdravotníckeho systému. Rozdiely v subjektívnej intenzite bolesti sa nepreukázali napríklad v porovnaní rodiacich žien v Austrálii a Taliansku, Afroameričankami a bielymi Američankami, či židovskými a beduínskymi ženami. Neexistujú však štúdie, ktoré by medzi jednotlivými kultúrami a etnikami porovnávali emočnú dimenziu bolesti. V rôznych kultúrnych a subkultúrnych skupinách môže byť rôzne správanie počas bolesti, pretože je výsledkom naučeného vzorca očakávaného správania sa rodičky. Keď dievčina dorastá v ženu, začína prostredníctvom príbehov žien v rodine a spoločnosti chápať, čo sa so ženským telom deje počas pôrodu a ako sa zvyčajne ženy správajú. Vyššia intenzita bolesti môže súvisieť s nižším vzdelaním, edukácia teda mení vplyv prostredia, kultúry a reakciu na bolesť. Ale aj ženy, ktoré boli na pôrod pripravené, môže skutočná intenzita bolesti zaskočiť.
Dôležitý je aj postoj k tíšeniu bolesti pri pôrode v zemi, kde budúca maminka žije. Napríklad v USA sú celkom bežné dve presvedčenia: pôrodnú bolesť treba u rodičky tíšiť čo najskôr a pôrodnej bolesti, či stresu z nej je najvhodnejšie sa vyhnúť pomocou plánovaného pôrodu cisárskym rezom. Obe tieto presvedčenia sú paradoxom v spoločnosti, ktorá oslavuje jedincov schopných znášať bolesť a stres pri športe, pracovnom i vojenskom poslaní. Američanky, v porovnaní napríklad s Holanďankami, očakávajú pôrod oveľa bolestivejší a vyžadujú k zvládnutiu bolesti viac farmakoterapie a invazívnych metód. Holanďanky zase chápu pôrod ako prirodzený proces a väčšina z nich si nepraje zvláštne zásahy. Intenzita pôrodnej bolesti ale neurčuje primárne pocit spokojnosti s pôrodom naprieč všetkými kultúrami. Spokojnosť znamená bolesť zvládnuť, nie odstraňovať ju, možnosť ovplyvňovať do určitej miery pôrod a jeho výsledok, pocit bezpečia a podporu zdravotníkov. Uspokojivý popôrodný stav, teda kontakt s bábätkom, zdravé dieťatko, minimum zdravotných komplikácií matky, robia spomienky na pôrodnú bolesť pozitívnejšie.
Spracované podľa: Psychologie v perinatální péči, Lea Takács, Daniela Sobotková, Lenka Šulová a kol., Grada Publishing., 2015
