To, čo chceme naučiť svoje deti, mať sa rady, by sme sa mali naučiť my od nich. Pretože iba ak dokážeme prijať samé seba, dokážeme akceptovať, že sú veci, ktoré nezmeníme. Budeme sebavedomé, pozitívne a všetko bude viac fajn.
Všimli ste si niekedy tú bezstarostnosť, seba lásku a egocentrizmus malých detí? Prirodzene zbožňujú seba, nepochybujú o svojej dokonalosti a užívajú si všetky poklony okolia. Sú také samozrejmé, plné radosti a lásky. Nenechajú sa zväzovať konvenciami, sú slobodné a šťastné. Majú okolo seba ľudí, ktorí ich milujú viac ako vlastné životy. Ľudí, ktorí stoja za nimi, podporujú ich a plným priehrštím im dávajú svoju lásku a energiu. Majú mamy.
Mamy, ktoré vôbec nepochybujú o tom, že deti sú hodné ich lásky, že si ju nepotrebujú zaslúžiť, že stačí bezpodmienečná láska k dieťaťu len preto, že sa narodilo. Mamy ľúbia svoje deti len tak, nech sú deti akékoľvek. A majú pre ne toľko lásky, pochopenia a podpory. Čím viac jej dávajú deťom, tým viac jej samy majú. Lenže škoda, že často len pre deti. Pre seba už veľa pozitívneho nezostáva. Nestíhame zladiť prácu a jej požiadavky, potreby rodiny a domácnosti, očakávania spoločnosti a okolia. Cítime sa neschopné, zabúdame, zlyhávame a robíme chyby. Napriek tomu, že s ľahkosťou podporujeme svojich najbližších, samy pre seba nemáme pekné slovo. Jednoducho, nemáme sa rady. Tak prirodzene a bezprostredne ako to dokážu deti.
Naučme sa mať sa rady
Známe klišé hovorí o tom, že ak nedokážeme milovať seba, nemôžeme milovať nikoho iného. Nie je to celkom tak. Je oveľa jednoduchšie ľúbiť inú osobu. Dokážeme to všetci, dať najavo sympatie, vedieť čo poteší toho druhého, ísť a spraviť to. Lenže nikto iný nedokáže v našom živote zaujať miesto, ktoré patrí len nám. Možno sa obávame, že ak budeme venovať pozornosť sebe, budeme sebecké, hovoríme si, že na seba nemáme čas, pretože sa musíme postarať najprv o iných. Našim potrebám sa budeme venovať neskôr, nie sú až tak dôležité. Je to presne naopak. Nie je sebecké pozrieť sa na seba, brať do úvahy vlastné pocity, napĺňať svoje potreby.
Na začiatok bude stačiť, aby sme k sebe pristupovali rovnako ako k deťom, k najlepším priateľkám. Im nepovieme, že spravili zase chybu, že sú neschopné, že nikdy nič nedokážu, že na to jednoducho nemajú. K nim pristupujeme nežne, starostlivo, s pochopením a pozitívnou emóciou. Sme tu, aby sme ich vypočuli a ak budú o to stáť, podporili a pomohli. A presne preto sme tu aj pre seba.
Nechajme sa viesť pocitmi
Namiesto toho, aby sme si nahovárali, že sa máme rady, spravme si to také, aké to chceme. Zistime, čo nás teší, kedy nám je fajn, pri čom máme dobrý pocit. Najjednoduchšie je, ak budeme najskôr venovať pozornosť pocitom. Ako sa cítime v práci? Vyčerpane, otrávene, frustrovane? Skôr nás baví tráviť čas s deťmi a ich nespútaná energia nás pozitívne nabíja? Alebo chceme byť v záhrade a starať sa o stromy, pestovať kvety, študovať liečivé bylinky? Keď zistíme, čo nás baví, skúsme to robiť čo najčastejšie. Keď sa budeme pravidelne venovať tomu, čo nás robí šťastnými, tým radostnejší život budeme mať. Robme to, čo potrebujeme, aby sme sa cítili, že sme to my a ignorujme reči o egoizme, kritike a ilúziách. Je to špirála, čím lepšie sa budeme cítiť, tým viac budeme môcť dávať druhým a spätne nám bude ešte lepšie.
Rozhodujme sa pre seba
Mať sa rada je niečo, čo nás v škole nenaučia, práce naopak. Spoločnosť sa bude snažiť stlačiť nás do pripravených škatúľ a keď sa z nich budeme vymykať, bude nás chcieť vytisnúť na okraj a vysmiať nás. Ale my najlepšie vieme, čo je pre nás dobré. Či mať jedno dieťa, dve, tri, štyri, desať. Či porodiť v dvadsiatke alebo štyridsiatke. Či rodiť s epidurálkou a spinálkou alebo uľaviť od bolesti pri pôrode nefarmakologicky. Vieme sa rozhodnúť samy.
Láska k sebe sa nedá jednoducho zapnúť, musíme ju objaviť, živiť ju v sebe a starať sa o ňu každý deň. Aj keď si povieme, že sa máme rady, naše skutky môžu svedčiť o niečom úplne inom. Lenže ak sa nenaučíme mať sa rady, ťažko sa budeme posúvať, realizovať svoje sny, vytvárať zmysluplné vzťahy s inými. Výsledkom toho, že sa máme rady, je vyššie sebavedomie, poznanie svojej hodnoty a pozitívny pohľad na život.
