Najvhodnejší čas kedy mať dieťa vám na počkanie poradí i neznámy človek čakajúci na autobus a tiež sa môžete dozvedieť zoznam povolaní, kde bez vlastného dieťaťa len s odbornou kvalifikáciou a mnohoročnou praxou neobstojíte.
Na veku záleží
Mali sme 18 rokov, chystali sme sa oslavovať maturity a najpopulárnejšia spolužiačka odmietla prípitok. Zasmiali sme sa, či nie je tehotná. Bola. A smiešne to nebolo. To množstvo ľudí, ktoré jej hovorilo, že je si skazila život, že by mala radšej ísť na potrat, sa nedá ani spočítať. Z hviezdy ročníka sa stala odpadlíkom, pretože spoločnosť sa na ňu dívala cez prsty. Sama ešte dieťa a bude mať dieťa. V očiach spoločnosti bola nezodpovedná, neschopná a hlúpa. Žijeme predsa v 21. storočí, kedy poriadne ženy dokončia vzdelanie, získajú úžasnú prácu, muža svojich snov, postavia spolu dom a zasadia strom a potom príde kŕdeľ detí. Teda, nie kŕdeľ, to sa tiež nepatrí. Jeden chlapček a jedno dievčatko. Tri, štyri, či päť detí tiež vyvoláva úškrn a posmech. Čo sme králiky? Ale pozor, ani jedno dieťa nie je výhra. Bude z neho rozmaznaný a sebecký jedináčik, neschopný rozdeliť sa, bez empatie a sociálnych zručností.
Máme za sebou prvé stretnutie po pandémii. Kamarátka, ktorá má 43 rokov, zase dostala menštruáciu. Opäť sa jej nádej zmenila na zúfalstvo a plač. Už 60 mesiacov, teda presne 60. krát počíta plodné a neplodné dni, meria si bazálnu teplotu, ocikáva papieriky s ovulačnými testami. Je to šialená špirála nádeje a sklamania. S mužom už vyskúšali všetko, od rôznych alternatív až po umelé oplodnenie. On dokáže ejakulovať do pohárika na počkanie, ona si do brucha napichala desiatky injekcií, spolu minuli všetky úspory a súložia bez vášne v presne stanovený deň a hodinu. Vytúžené dieťa sa však nekoná. Trápenie, zúfalstvo a beznádej však nie sú jediné emócie, s ktorými sa musí denne vyrovnávať. Spracováva hnev, bolesť a pocit krivdy zakaždým, keď jej známi, kolegovia, priatelia i rodina často a zdanlivo vtipne nadhodia otázku, kedy priletí bocian, do kedy chce čakať, či nepočuje tikanie biologických hodín. Ak by sa aj bábätko podarilo, jeho matka bude počúvať o Downovom syndróme, geriatrickom tehotenstve a rizikách potratu, vysokého krvného tlaku alebo cisárskeho rezu.
Na mužovi záleží
Spoločnosť tvrdí, že jedna je príliš mladá a druhá príliš stará. Tak kedy mať dieťa? Optimálny vek je okolo 20 rokov. Áno, poznám aj takú. Vo vhodnom veku. Mohla by mať dieťa a aj by ho chcela. Lenže, nemá k nemu otca. Žije svoj ideálny život presne tak, aby naplnila očakávania spoločnosti. Ešte pred rokom sa so svojou láskou presťahovali do malého domčeku v bratislavskom satelite a zasadili aj ten povestný strom. Teraz mal prísť čas plodenia potomka, ale partner odišiel. Hoci je všetko pripravené, chýba otec a to je zásadný problém, pretože aj keby sa našiel darca spermií z nočného výjazdu mestskými barmi, nebude z neho tato. A takto to nechce.
Poznám aj takú, ktorá má zdanlivo všetko, ako tá predchádzajúca. Dokonca aj muž zostal a bol by otcom jej dieťaťa rád. Hádam by sa na novú životnú rolu aj tešil. Niekedy sa o tom bavia a obaja sú nadšení. Maľujú si ružovú budúcnosť. Byť matkou, byť otcom. Vytvoriť dokonalú rodinu. Áno, toto všetko ešte príde. Potom, neskôr, o rok, dva, päť. Budúci otec si chce ešte užiť. Chce vziať budúcu matku na exotické dovolenky, chce s ňou chodiť na večere a s kamarátmi na futbal, motorky a pivo. Nie je pripravený byť otcom teraz, v tomto okamihu. Čo ak to vyjde na prvýkrát a ona otehotnie? Bude sa musieť vzdať svojich snov a túžob. Ale v mene rodiny to urobí rád… len nie teraz hneď. A ona? Čaká. Na tú správnu chvíľu.
Na práci záleží
Okrem osobnostných očakávaní kedy mať dieťa sa však do popredia derú aj tie profesionálne. Šéf rozdeľuje odmeny, ale tá s dieťaťom ich teraz nedostane, pretože minulý mesiac vynechala týždeň v práci, lebo dieťa bolo ZASE choré. Iná kolegyňa, tá bezdetná egoistická a sebecká karieristka, nie je pozvaná na tzv. firemný rodinný deň, pretože dieťa nemá. Alebo hentá detská lekárka. Ako môže vedieť diagnostikovať dieťa, keď sama žiadne nemá? Ako môže učiteľka v škole učiť dieťa, keď sama žiadne nemá? Ako môže gynekologička – pôrodníčka pomôcť porodiť matke dieťa, keď sama žiadne neporodila? Je vlastná skúsenosť nadradená všetkému ostatnému, teda vzdelaniu, praxi, vede? Keď mám doma dieťa, znamená to, že nepotrebujem študovať päť rokov pedagogickú fakultu a jednoducho môžem ísť vychovávať deti? Alebo na to potrebujem dve deti, lebo jedno je málo? A tri zase až príliš veľa? A keď som žiadne deti nevychovala, nemôžem sa profesionálne zaoberať výchovou detí a stať sa napríklad detskou psychologičkou? Je bezdetnosť diskvalifikáciou alebo naopak materstvo jedinou kvalifikáciou na niektoré odbory?
Je to na nás
Ako môžeme klásť takéto absurdné otázky? Kedy mať dieťa? Schovávame sa za spoločnosť a tvrdíme, že spoločnosť nás tlačí alebo odhovára od detí. Pritom o žiadnu nehmotnú anonymnú spoločnosť nejde. Sme to len my. To my nerešpektujeme druhých, neberieme ohľad na súkromie, drzo kladieme zraňujúce otázky. To my riešime, kedy tá Jennifer otehotnie a či je tá Angelina úplne prepnutá, lebo má milión detí. Je na nás, aby sme tento hon na čarodejnice zastavili. My, ženy. Pretože len vtedy, ak budeme rešpektovať seba a iné ženy, bude sa nám krajšie žiť.
Nepýtajme sa na svadbe, či nepriletí bocian, nehovorme susede, že je čas na druhé, aby to zbytočne neodkladala a nesúďme kvality gynekologičky – pôrodníčky len preto, že sama deti nemá. Žiaden muž nikdy nezažije pôrod na vlastnej koži a koľkých považujeme (oprávnene) za špičkových odborníkov. S pokorou prijmime rozhodnutia iných a rešpektujme ich súkromie, aj vzdelanie a prax v odboroch, ktorých pôsobia. Keď s tým začneme my, ženy, spoločnosť to prijme, lebo my sme tá spoločnosť.
A mimochodom, tá čo mala to dieťa v 18. rokoch mala potom aj druhé v tridsiatke a s tým istým mužom. No a bývajú vo vilke pod hradom, ona skladá hudbu a stále sa ľúbia ako kone.
